Zborovský hrad

Helena Zrínska (* 1643, Ozalj, Chorvátsko – † 1703 - Nicomedia, Turecko) bola posledným žijúcim členom chorvátskeho rodu Zrínskych, manželkou Františka I. Rákociho, po jeho smrti manželkou Imricha Tököliho a matkou Františka II. Rákociho.

Helena pochádzala zo starého chorvátskeho rodu Zrínskych. V roku 1666 bola zosobášená s Františkom I. Rákocim, s ktorým mala tri deti: Juraja (zomrel ešte ako dieťa), Julianu a Františka - neskôr známy ako František II. Rákoci. Po smrti prvého manžela si podržala správu nad rákociovským majetkom v Regeci, Makovici a Mukačeve. V roku 1682 si zobrala za manžela vodcu protihabsburského povstania Imricha Tököliho, a aktívne sa do povstania zapojila. Helena Zrínska ako manželka I. Tökölyho sa zapojila do obrany zostávajúcej bašty povstalcov na Makovickom hrade v Zborove. Nedokázala odolávať so svojím vojskom cisárskemu, ktoré bolo v presile. Hrad bol 14. októbra 1684 dobytý a zbúraný.Preslávila sa svojou hrdinskou obranou hradu Mukačevo, ktorý pred cisárskymi vojskami bránila tri roky. Po zrade vlastným tajomníkom a pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný a Helena bola internovaná v uršulínskom kláštore vo Viedni. Z viedenskej internácie ju po troch rokoch Tököli vyslobodil výmenou za zajatého generála podplukovníka Donata Heisslera. Potom žila 12 rokov so svojím manželom v tureckom vyhnanstve, až do svojej smrti (1703). Jej telesné pozostatky boli v roku 1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je spolu so svojím synom Františkom II. Rákocim v krypte košického Dómu svätej Alžbety.

Začiatok stavby hradu Zborov - Makovica sa pravdepodobne začal odvíjať od panovania Belu IV. Hoci údaje o hrade z toho obdobia sú hmlisté a sporné, jeho stavba v tom období je asi najpravdepodobnejšia.

Po Tatárskom pustošivom ťažení Batu chána nastala na Slovensku fzv. zlatá éra budovania kamenných hradov ako najosvedčenejšieho obranného systému proti predpokladanému novému vpádu Tatárov. Dôležitosť Makovice zvyšovala aj blízkosť uhorsko-poľskej hranice. Až do 14. storočia hrad bol majetkom uhorských kráľov a bol spravovaný kastelánmi. Kolonizačné hnutie na ňom výraznejšie sa začalo prejavoval v prvej polovici 14. storočia. Prvá dochovaná písomná sťažnosť na tento hrad a jeho kastelánov Bebekovcov u kráľa Ľudovíta I. je z 26. apríla 1347 na ich expanzívnu politiku voči kráľovskému mestu Bardejov a susednému panstvu Thekulovcov v Smilne. Kasteláni zrejme napomenutie kráľa zobrali na ľahkú váhu, preto ich panovník vymenil.