gototopgototop
Nové fotky v GalériiDarujte 2% z dane pre Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad



Podporte obnovu
Načítajte tento QR kód vo vašom mobilnom internet bankingu:
Pay by Square
Váš finančný príspevok bude použitý na obnovu hradu Zborov. Ďakujeme vám.
Úvod História hradu Divaldovci

Divaldovci

 

Vďaka ich fotografiám sa môžeme pozrieť do minulosti. Zakladateľom trojgeneračného rodu fotografov bol Karol Divald st. Narodil sa v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia farmácie pracoval ako lekárnik v Bardejove. Tu prvýkrát uvidel svet cez objektív fotoaparátu. Fotografovanie sa nakoniec stalo jeho povolaním a presťahoval sa do Prešova. Zriadil si tu fotoateliér a v roku 1878 prvý v Uhorsku založil svetlotlačiareň na hromadnú výrobu fotografií. Pred smrťou rozdelil podnik medzi synov. Ľudovít dostal ateliér v Prešove, Karol ml. v Budapešti. Ateliér v Bardejove pripadol Adolfovi. Jeho syn Karol najml. pokračoval v otcových šľapajach, fotil najmä návštevníkov v Bardejovských Kúpeľoch. Starší Bardejovčania si ho ešte pamätajú, býval na Dlhom rade.

Už v roku 1888 bola fotografia bardejovskej radnice a Zborovského hradu súčasťou albumu Východné Karpaty od Karola Divalda st. Na inej jeho fotografii hradu je ešte múr horného paláca s dvomi radmi okien. Dnes z horného hradu je iba panoramatický výhľad na okolie.

Ani Adolf Divald neobišiel hrad. Na kolorovanej pohľadnici zbierajú dámy kvety na lúke pred vstupnou bránou. Veľké množstvo fotografií urobil z Bardejovských Kúpeľov. Jeho nevlastný brat Kornel Divald bol historikom umenia, ale ani jemu fotografovanie nebolo cudzie. Chodil po Spiši a Šariši a dokumentoval pamiatky. Tak vznikla aj fotografia pomníka Gašpara Šerédiho pri Dlhej Lúke v roku 1904.

Po ústupe Rusov v máji 1915 bol vyslaný na miesta bojov v Šarišskej a Zemplínskej župe, aby zdokumentoval poškodenie pamiatok a vojenské objekty. Tak vzniklo 72 záberov z bojísk Šarišskej župy. Zo zborovského bojiska je ich viac ako polovica, medzi nimi je aj záber na zničený rákociovský a sirmaiovský kaštieľ. Vojna nerobí rozdiely medzi svetskými a sakrálnymi stavbami. Na fotografiách je poškodený farský kostol sv. Margity Antiochijskej a rákociovský kostol sv. Žofie, zo synagógy zostalo iba priečelie budovy. Okrem pamiatok odfotografoval pod hradom líniu zákopov so zátarasami z ostnatého drôtu, príbytok veliteľa delostreleckej batérie nad Bardejovskými Kúpeľami a v hradnej bašte delostreleckú pozorovateľňu, pamätný kameň 4. pešieho pluku na dolnom nádvorí hradu, v lese zrubové príbytky rakúskych vojakov. Viac záberov ruín domov je z centra obce, ktorú ustupujúce rakúsko-uhorské vojská vypálili. Čo nezhorelo, to rozstrieľali delá. Podhradie bolo zrovnané so zemou. Ruské línie viedli stredom obce a rakúsko-uhorské zákopy boli pod hradom.

Dnes nie je svetlotlačiareň v Prešove, ktorá bola počas 2. svetovej vojny zbombardovaná a ani v Bardejove už nestojí dom Karola Divalda najml. na Dlhom rade. Prostredníctvom fotografie však sú Divaldovci stále medzi nami.

Napísal: Štefan Hanuščin