Zborovský hrad

Nerastné suroviny sú synonymom bohatstva krajiny. Bez nich by neboli stredoslovenské banské mestá, ani gotický Spiš. Nášmu kraju Pán Boh toho veľa nenadelil. Niečo sa ušlo okoliu Magury. Nasvedčuje tomu pomenovanie lokalít odvodené od slova zlato. Zo zborovskej strany je to bočný hrebeň Koldorina. Na západnej strane je to obec Zlaté, predtým Aranypatak – Zlatý potok. Jej chotárny názov Havirske dziry je veľavravný. O kutacej činnosti svedčí aj listina z roku 1355. Kráľ Ľudovít I. udelil kastelánovi hradu Makovica (Zborovský hrad) privilégium na hľadanie zlata a striebra, alebo iných kovov.

Mlyn je pomocníkom človeka, odkedy sa stal poľnohospodárom. V domácnostiach sa používal ručný mlyn – žarnov. Vo väčších dedinách a mestách boli aj vodné mlyny. Už v prvom písomnom zázname obce Zborov z roku 1355 je uvedené, že tu bol mlyn a kaplnka. Na mape 1. vojenského mapovania spred 200 rokov sú pri rieke Kamenec zakreslené mlynské kolesá. Nižný mlyn bol pod hradom, stredný pred mostom a po vyšnom mlyne zostalo už len pomenovanie Mlynskej ulice.

V inventári Zborovského hradu zo 17. storočia sa spomína ručný mlyn so železnou kľukou pod filagóriou na strednom hrade. Na hornom hrade bol „suchý“ mlyn na drvenie kamennej soli. V sklade bol uložený železný hák k veternému mlynu.

Nemým svedkom predchádzajúcich storočí sú ruiny hradu a svetlom, ktorým vidíme do jeho minulosti, sú zachované inventáre. Popri súpise hmotného majetku obsahujú aj informácie o živote na hrade. Takou je aj zmienka o Tatároch v inventári Východnej bašty z roku 1690:

dolná časť: Má trámy bez dosiek. Túto časť dávno volali mučiareň, lebo tam naozaj bola. Potom tam bola temnica pre Tatárov, teraz je prázdna.
2. podlažie: Má trámy. Tiež je prázdne.
3. podlažie: Má trámy. Je tu rozpadnutý ručný mlyn.
4. podlažie: Má trámy a strieľne. Tu sú strelné zbrane.
5. podlažie: Má trámy a strieľne. Aj tu sú strelné zbrane.