História hradu
Gašpar mal šťastieJúlové horúčavy ukončila búrka s ľadovcom. Jej sile neodolal ani hrubý konár lipy stojacej pri pomníku Gašpara Šerédiho medzi Bardejovom a Dlhou Lúkou. Našťastie padajúci konár dopadol tesne vedľa pomníka. Minulý rok Gašpar také šťastie nemal. Vyše storočná lipa narástla do takých rozmerov, že už nie je len okrasou, ale aj hrozbou renesančného pomníka. Jediným riešením je lipu zrezať a vysadiť novú o pár metrov ďalej. Lipa časom vyrastie, ale zničenie historického pomníka by bolo nenávratné. Po minuloročnom reštaurovaní akademickým sochárom Martinom Kutným Gašpar „omladol“ a okoloidúcim pripomína slávnu minulosť Zborovského hradu. Čítať ďalej...
DivaldovciVďaka ich fotografiám sa môžeme pozrieť do minulosti. Zakladateľom trojgeneračného rodu fotografov bol Karol Divald st. Narodil sa v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia farmácie pracoval ako lekárnik v Bardejove. Tu prvýkrát uvidel svet cez objektív fotoaparátu. Fotografovanie sa nakoniec stalo jeho povolaním a presťahoval sa do Prešova. Zriadil si tu fotoateliér a v roku 1878 prvý v Uhorsku založil svetlotlačiareň na hromadnú výrobu fotografií. Pred smrťou rozdelil podnik medzi synov. Ľudovít dostal ateliér v Prešove, Karol ml. v Budapešti. Ateliér v Bardejove pripadol Adolfovi. Jeho syn Karol najml. pokračoval v otcových šľapajach, fotil najmä návštevníkov v Bardejovských Kúpeľoch. Starší Bardejovčania si ho ešte pamätajú, býval na Dlhom rade. Barskí konfederáti v ZboroveSo severným susedom sme si blízki nielen vzdialenosťou, ale aj rečou. Preto vzájomné kontakty boli prirodzené. Už v listine z roku 1247 sa píše o kláštore cistercitov v Bardejove, ktorí tu prišli z poľskej Koprivnice. Zborov sa zapísal do poľskej histórie počas povstania barských konfederátov, ktoré začalo v Bare (terajšia Ukrajina) v roku 1768. Predchádzala tomu voľba Stanislawa Augusta Poniatowského za poľského kráľa. Kráľ zaviedol reformy a zrovnoprávnil inovercov – protestantov a pravoslávnych. Obmedzil šľachte právo veta. Princíp, ktorý umožňoval jedinému poslancovi svojím nesúhlasom „nie pozwalam“ zrušiť uznesenie Sejmu. Poľská šľachta vystúpila proti kráľovi. Magnáti bojovali za katolicizmus a zachovanie šľachtických výsad. Podporovalo ich Turecko a Francúzsko. Kráľovi, zvolenému Sejmom, aj vďaka podpore cárovnej Kataríny II., prišla na pomoc ruská armáda. Boje sa preniesli aj do Nízkych Beskýd. V pohraničí boli postavené tábory konfederátov na druhej strane nášho okresu v Muszynke, Izbach, Wysowej, Koniecznej, Grabe. Cez karpatské sedlá mali vojaci v prípade potreby ľahký ústup za hranicu. V Prešove vďaka rakúskej pohostinnosti malo sídlo Generálstvo – politický orgán konfederátov. Tu v roku 1770 vyhlásili detronizáciu kráľa Poniatowského. 350. výročie svadbyToľko rokov uplynulo, čo si v Zborove 1. marca 1666 povedali áno František I. Rákoci, syn sedmohradského kniežaťa a Helena Zrínska, dcéra chorvátskeho bána. Aj tým sa obec zapísala do uhorských dejín. Túto udalosť pripomína nový chodník okolo Zborovského hradu, ktorý je pomenovaný po Helene Zrínskej. František I. sa často zdržiaval v Zborove, obľúbil si lipovú aleju pri kaštieli. Listy končil slovami „datum Zboroviae sub centum tiliis“ – dané v Zborove pod sto lipami. Vďaka bardejovskému fotografovi Adolfovi Divaldovi aleju môžeme vidieť na dobovej pohľadnici zo začiatku minulého storočia. Dnes ju pripomína len pomenovanie ulice. So Zborovom je spojená aj smutná udalosť. František I. tu zomrel desať rokov po svadbe vo veku 31 rokov. Zanechal po sebe niekoľkomesačného syna Františka II., budúceho vodcu najväčšieho stavovského povstania v Uhorsku. Modernizácia obranného systému hraduObranný systém na našom území v 12. a 13. storočí Prvé zmienky o Zborovskom hrade pochádzajú z čias vlády Bela IV. Z éry budovania hradov po tatárskych nájazdoch. Ako však vyzeral vtedajší obranný systém? Ako kráľ zostavoval vojsko a prečo začalo „vo veľkom“ vznikať toľko hradov? Odpovede na tieto otázky a priblíženie niekdajšieho systému obrany prinášajú nasledujúce riadky. |