gototopgototop
Nové fotky v GalériiDarujte 2% z dane pre Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad
  • Zborovský hrad



Podporte obnovu
Načítajte tento QR kód vo vašom mobilnom internet bankingu:
Pay by Square
Váš finančný príspevok bude použitý na obnovu hradu Zborov. Ďakujeme vám.
Úvod Legendy a povesti

Legendy a povesti

Úryvok z knihy Polnice pražského junáka

 

ZRÚCANINA HRADU ZBOROV

Jozef Kubička - Polnice pražského junákaUprostred ihličnatých lesov pri potoku Kamenec južne od mesta Zborov, ktoré oddávna žilo živým obchodom s obilím, plátnom, medom a kožušinami, vypínajú sa na zalesnenom kopci zrúcaniny hradu Zborov.
Sem včas ráno sa vybral na deň svätej Anny Peter s malou družinou urastených chlapcov zo Stebníckej Huty, aby sa pokochali pohľadom na pohraničné pásmo Beskýd. Chlapci, ktorí sa k mladému pánovi z Prahy prilepili úprimným priateľstvom, chceli tiež Petrovi ukázať hlboké pivnice hradu s podzemným jazierkom v podivnej jaskyni, kam sa bolo možné dostať len za pomoci povrazového rebríka.
 

Serédy a 30 000 dukátov

 

Za Juraja Rákócziho pánom zborovského hradu bol staručký Gašpar Serédy.
Tento starý pán si tak nádherne zariadil svoje sídlo, že o jeho nádhere kolovali legendy.
— Načože sú mi peniaze, zlato, majetky, nech sa na starosť aspoň oko pokochá, veď jednou nohou stojím už aj tak v hrobe, — hovorieval hradný pán a nebolo na svete umeleckého diela, drahocennosti, schopnej ešte väčšmi povzniesť nádheru jeho hradu, ktorú by nebol kúpil.
Z ďalekých krajov chodili na hrad laici i znalci, aby sa kochali v dobrom vkuse starého bojovníka.
Raz prišiel k nemu so svojou manželkou aj sám knieža Rákóczi.
— Toľko som už počul o nádhere tvojho hradu, že som zatúžil vidieť ho, — povedal Rákóczi po srdeč­nom zvítaní so starým statočným spolubojovníkom.
— Ale, o tom nehodno ani hovoriť, nie je to nič také strašné, ako ľudia klebetia, — ohŕňal sa Serédy a vie­dol hosťov do bohatých komnát.
— Nebuď taký skromný, máš to tu kráľovský zaria­dené; nemyslím, že by sa našiel ešte jeden podobný hrad v našej vlasti.
Serédy sa len skromne usmieval, ale bolo badať, že mu dobre padla pochvala vznešeného kniežaťa.