


Úryvok z knihy Polnice pražského junáka

Sem včas ráno sa vybral na deň svätej Anny Peter s malou družinou urastených chlapcov zo Stebníckej Huty, aby sa pokochali pohľadom na pohraničné pásmo Beskýd. Chlapci, ktorí sa k mladému pánovi z Prahy prilepili úprimným priateľstvom, chceli tiež Petrovi ukázať hlboké pivnice hradu s podzemným jazierkom v podivnej jaskyni, kam sa bolo možné dostať len za pomoci povrazového rebríka.
Čítať ďalej...
Zborovský hrad v Bardejovskej televízii
Článok v denníku Prešovský Korzár
Rozhovor na Rádiu Slovensko
14.7.2010 sa uskutočnil rozhovor medzi p. Žitňanskou, moderátorkou relácie "U nás doma" na rádiu Slovensko a Ing. Vladimírom Kaminským, predsedom združenia na záchranu Zborovského hradu. Iniciatíva vyšla zo strany samotného rádia Slovensko, čo nás samozrejme teší. Pre Vás máme pripravenú aj audionahrávku celého rozhovoru, takže ak ste v tom čase nepočúvali rádio Slovensko, môžete si ju vypočuť tu:
Vznik Občianskeho združenia
Prvé zakladajúce Valné zhromaždenie Združenia na záchranu Zborovského hradu sa konalo dňa 13.3.2010 v zasadačke Obecného úradu Zborov. Následne sa konalo zasadnutie Správnej rady. Z členov Správnej rady boli zvolení títo funkcionári:
Funkcia | Priezvisko a meno | tel. kontakt |
| | |
predseda: | Kaminský Vladimír, Ing. | 0905 700 960 |
prvý podpredseda: | Geffert Gabriel | 0908 402 957 |
druhý podpredseda: | Šarišský Július | 0908 637 536 |
tajomník/pokladník: | Malínská Dorota, Ing. | 0905 830 984 |
člen: | Lukáč Gabriel JUDr., Mgr. | 0915 881 373 |
člen: | Čobej Peter, Ing. | |
člen: | Ing. Michal Baran PhD. |
V Bardejove, marec 2010
Serédy a 30 000 dukátov
Tento starý pán si tak nádherne zariadil svoje sídlo, že o jeho nádhere kolovali legendy.
— Načože sú mi peniaze, zlato, majetky, nech sa na starosť aspoň oko pokochá, veď jednou nohou stojím už aj tak v hrobe, — hovorieval hradný pán a nebolo na svete umeleckého diela, drahocennosti, schopnej ešte väčšmi povzniesť nádheru jeho hradu, ktorú by nebol kúpil.
Z ďalekých krajov chodili na hrad laici i znalci, aby sa kochali v dobrom vkuse starého bojovníka.
Raz prišiel k nemu so svojou manželkou aj sám knieža Rákóczi.
— Toľko som už počul o nádhere tvojho hradu, že som zatúžil vidieť ho, — povedal Rákóczi po srdečnom zvítaní so starým statočným spolubojovníkom.
— Ale, o tom nehodno ani hovoriť, nie je to nič také strašné, ako ľudia klebetia, — ohŕňal sa Serédy a viedol hosťov do bohatých komnát.
— Nebuď taký skromný, máš to tu kráľovský zariadené; nemyslím, že by sa našiel ešte jeden podobný hrad v našej vlasti.
Serédy sa len skromne usmieval, ale bolo badať, že mu dobre padla pochvala vznešeného kniežaťa.